Otvorená cirkev

Žijeme v spoločnosti plnej predsudkov voči cirkvi. Už slovo cirkev vyvoláva v ľuďoch predstavu zatuchnutých, neútulných a studených priestorov, kam chodia muzeálne typy zaostalých veriacich. Sme vnímaní ako skupina neprispôsobivých a slabých jedincov. Postmoderný svet nás zaradil do histórie a napísal za nami bodku. Nemáme šancu, nevidíme budúcnosť, nepočujeme pozvanie. Je ťažké cítiť sa nežiadaným. Ak sta ako ja, nebudete sa tlačiť tam, kde nie ste vítaní. Spoločnosť označila cirkev archaickou nálepkou, my sme na seba vzali náturu falošnej krotkosti a tak sme sa stiahli do úzadia v nádeji prežiť. Stratili sme silu. Vzdali sme sa prekážkam. Viera prestala byť hybnou silou mocnej lavíny cirkvi, ako to bolo možné vidieť v prvých desaťročiach po Kristovi. Pod vplyvom mnohých faktorov sme zaradili spiatočku a nechali sa unášať ľahšou cestou.